Rozhovor s doc. Mgr. Petrem Halamou, Ph.D. - O smyslu života...

Ve středu 4. prosince v 15,00 hod. proběhlo v aule PdF OU další setkání, které uspořádala katedra psychologie FF OU v rámci svého cyklu akcí Inspirativní osobnosti současné psychologie. Tentokrát s významným slovenským psychologem doc. Mgr. P. Halamou, Ph.D., který přednášel na téma „Smysl života z pohledu psychologie“.

Peter Halama působí jako vý­zkumný pracovník v Ústavu experimentální psycholo­gie Slovenské akade­mie věd v Bratislavě. V roce 2011 získal ocenění Literárního fondu (Sekce pro vědeckou a odbornou literaturu a počítačové pro­gramy) za tříletý vědecký ohlas. Ve svém výzkumu se orientuje na osobnostní sou­vislosti optimálního psychologického fungovaní a roz­hodování, se speciálním zaměřením na existenciálně-ko­gnitivní konstrukty, jako jsou smysl života a naděje. Po tomto setkání, jsem Petrovi položil několik otázek.

Petře, jak je všeobecně známo, smyslem života se zabývá řada věd, k nimž patří např. filozofie či sociologie. Jak bys definoval smysl života z pohledu psychologie?

V prvom rade je treba povedať, že psychológia je oproti ostatným vedám špecifická svojim zameraním a metodológiou. Nehľadá odpoveď na otázku, aký je správny zmysel života pre život človeka, ale skôr skúma rolu a funkciu prežívaného zmyslu života v jeho psychike. V tomto kontexte sa dá zmysel života veľmi všeobecne definovať ako základné životné nasmerovanie, základný životný cieľ či hodnota, pre ktorú človek žije.

Kteří z významných psychologů podle Tebe nejvíce přispěli ke studiu tohoto fenoménu?

Ak by som mal vybrať jedného, určite je ním Viktor Frankl, rakúsky psychiater a filozof, ktorý pokladal potrebu nájsť a realizovať zmysel v živote za dominantnú motivačnú silu človeka. Založil terapeutický smer nazvaný logoterapia, ktorý pomáhal ľuďom v psychických problémoch obnoviť zdravé fungovanie práce pomocou práce so zmyslom. Na tomto autorovi je zaujímavé to, že ako Žid sa počas vojny dostal do koncentračného tábora, kde si potvrdil, že zmysel života je pre psychiku človeka kľúčový. Tí, ktorí si ho dokázali zachovať, boli odolnejší voči nepriaznivým podmienkam koncentračného tábora.

Myslíš si, že pojem smyslu života má v psychologii nějakou obecněji přijímanou strukturu?

Zvyčajne sa v tejto súvislosti hovorí o troch komponentoch zážitku zmyslu života. Kognitívny komponent zahŕňa základné životné presvedčenia, akýsi svetonázor, ktorý potvrdzuje hodnotu života a jeho zmysel. Motivačný komponent zahŕňa životné ciele a plány či hodnoty, o ktoré sa usiluje. Nakoniec emocionálny komponent hovorí o pocitoch naplnenia či spokojnosti, ktoré pramenia zo zmysluplného vnímania sveta a realizácie zmysluplných cieľov.

Jak se smysl života v průběhu lidské ontogeneze vyvíjí?

Treba povedať, že zmysel života nie je nejaký statický životný koncept, ale dynamický a meniaci sa fenomén, ktorý sa v priebehu života mení či modifikuje. Vývoj v ontogenéze do značnej miere súvisí so základnými životnými úlohami, ktorým človek čelí v jednotlivých úlohách života, napr. v adolescencii vybudovanie identity apod. Existujú výskumy, ktoré sa zaoberali zmenami životnej zmysluplnosti, teda celkovou mierou prežívania zmyslu v živote. Ukazuje sa, že najnižšia miera životnej zmysluplnosti je v adolescencii a mladej dospelosti, kedy človek zmysel pre svoj život ešte len buduje. Potom rastie až do strednej dospelosti a v staršej dospelosti môžeme vidieť istý pokles, ktorý je spojený s negatívnymi zmenami.

Jak se podle Tebe psychologicky liší lidé, kteří svému životu dokázali dát smysl od těch, kteří svůj životní smysl dosud nenašli?

Aj keď sa dá do istej miery súhlasiť s pôvodným Franklovým názorom, že nájsť zmysel života je možné každému človeku, predsa len výskumy ukazujú, že niektorí ľudia majú vzhľadom na svoje osobnostné dispozície akúsi výhodu, teda zážitok zmysluplnosti života je pre nich o niečo ľahšie dosiahnuteľný. Sú to ľudia emočne stabilní, skôr extravertovaní, schopní stanoviť si ciele a vyvíjať vôľové úsilie na ich dosiahnutie. Na druhej strane k neschopnosti nájsť zmysel života môžu prispieť rôzne životné traumy, straty či iné závažné životné udalosti. Ľudia bez zmyslu života sa často cez tieto udalosti nedokážu preniesť a psychicky strádajú.

Mnoho lidí spíše než životní smysl preferuje osobní štěstí. Jaký je podle Tebe vztah mezi životním smyslem a štěstím?

Veľmi blízky, pretože úroveň šťastia a životnej zmysluplnosti spolu pozitívne koreluje. Na druhej strane výskumy zistili, že na to, aby bol člověk šťastný, potřebuje mať zmysel života, ale naopak to úplne neplatí. Častokrát sa realizácia nejakého zmyslu života nezaobíde bez námahy, utrpenia či frustrácií. V tom prípade je šťastie, ak ho chápeme jako pozitívne pocity, v úzadí, a nastupuje až neskôr, keď člověk naplní ciele vyplývajúce z osobního zmyslu.

Za rozhovor poděkoval

Zdeněk Mlčák


Zveřejněno / aktualizováno: 21. 02. 2017