V Moskve na pár okamihov

Mnohí z nás študentov sa pohrávajú s myšlienkou vycestovať počas štúdia do zahraničia. Dnes máme skvelé možnosti na absolvovanie študijných programov v zahraničí, vďaka rôznym programom, najmä Erasmus+. Napriek tomu, z rôznych dôvodov sa na tento krok málo kto odhodlá, možno zo strachu, možno z iných osobných dôvodov. Preto by som Vás rada inšpirovala a podelila sa o moju skúsenosť. Ako študentka ruského jazyka (v kombinácii s poľským) na našej alma mater som sa rozhodla pre Univerzitu A.N. Kosygina v Moskve, metropole Ruska. Kedy inokedy by som sa tam dostala s takým finančným príspevkom a možnosťou spoznávať mesto 3 mesiace? Nikdy. To je jeden z dôvodov prečo sa to určite oplatí skúsiť. Samozrejme nie je to vždy jednoduché. Prídu rôzne ťažkosti, problémy, chvíle bezradnosti... Práve toto ma posilnilo, stala som sa samostatnou a vyskúšala si aké je to dokázať kopec vecí celkom sama.

Počas pobytu ma veľa krát zahltil pocit bezradnosti, túžby vrátiť sa domov, pocit osamelosti, občas aj úzkosti. Spočiatku som váhala. Ísť tam? Neisť? Úplne sama, bez kamarátok, dievča z dediny, ktoré nikdy v podobne veľkom meste nebolo. Ale ako sa hovorí ak niekde máte ísť, tak tam pôjdete. Na začiatku, po príjazde som nadobudla pocit, čo tu vlastne hľadám? Veď ani nerozumiem po rusky, nie to ešte niečo povedať. Ako by všetky predchádzajúce roky ruštiny, nemali žiaden zmysel. V supermarkete som neporozumela základné frázy typu, či budem platiť v hotovosti alebo kartou, v škole som na polovice predmetov nerozumela nič a písala si stále dookola vety ako: Ja vám nerozumiem v rôznych jazykoch aby som vypadala, že niečo píšem.

Ale ako to býva, nie je všetko také zlé ako to vypadá. Po pár týždňoch som si zvykla na miestny prízvuk, a v škole som z hodiny na hodinu, chápala viac a viac, k tomu sa pridali nové priateľstvá s rusky hovoriacimi ľuďmi a pomaly som sa rozrozprávala. Uvedomila som si, že nie je také dôležité rozprávať bez chýb ako proste rozprávať, rozprávať a ešte raz rozprávať. Kým mi rozumeli tak bolo dobre. Horšie to bolo, keď zo mňa vyšli slovakizmy s ruským prízvukom alebo slovíčka, ktoré sa momentálne vôbec nehodili. Ale presne o tom to je, človek sa predsa učí najlepšie na vlastných chybách. Postupne som cítila veľké pokroky v jazyku, v komunikácii, v odvahe. Vyskúšala som si aké je to môcť sa spoľahnúť len a len na seba, riešiť vzniknuté problémy, komunikovať s lekármi ohľadom zdravotného stavu.

Skúsenosť je jedna z vecí, ktoré nám už nikto nikdy nevezme. Taktiež spoznávať mesto ako turista a zabývať sa tam na niekoľko mesiacov je veľký rozdiel. Aspoň na chvíľu som sa cítila súčasťou všetkej tej krásy. Kedykoľvek som chcela, mala som na dosah ruky Tretiakovskú galériu a všetky nádherné múzea, o ktorých som dovtedy len počula. Tak isto aj Červené námestie, ktoré mi pri prvom kontakte spôsobilo zimomriavky po celom tele, som mohla navštíviť niekoľko krát v priebehu pobytu. Moskva je natoľko obrovská a plná nádhery, že som ani za tri mesiace nestihla všetko uvidieť a navštíviť a rozhodne sa tam jedného dňa chcem opäť vrátiť.

Cítim veľkú vďaku voči univerzite a programu Erasmus+ vďaka ktorým som mohla obohatiť svoj život o túto skúsenosť. Vrátila som sa motivovaná k ďalšiemu štúdiu jazykov a postupnom napredovaní. Uvedomila som si silu vzdelania a potreby vzájomného spoznávania kultúr.

Monika Stenchláková
Ruský jazyk a literatura – Polský jazyk a literatury

V Moskve na pár okamihov
V Moskve na pár okamihov
V Moskve na pár okamihov
V Moskve na pár okamihov
V Moskve na pár okamihov
V Moskve na pár okamihov
V Moskve na pár okamihov
V Moskve na pár okamihov
V Moskve na pár okamihov

Zveřejněno / aktualizováno: 02. 05. 2019